Poklad ukrytý v Svätom Petri

Po návrate na Slovensko som si povedala, že chcem čo najviac našu krajinu objavovať. Počas roka 2017 sa mi to aj podarilo 🙂 Tie najlepšie miesta boli určite čarovná Banská Štiavnica, Kežmarok a v ňom najmä návšteva fabriky Tatratea 🙂 , Modra a jej vínne pivnice (o tom vám ešte napíšem osobitný článok!), krásna Rainerova útulňa a na záver roka to absolútne vyhral Svätý Peter. Všetky tieto miesta spája jedna vec, no Svätý Peter ju dotiahol na absolútne top úroveň. Čo to je? 🙂

Ochota, pohostinnosť a úsmev.
Spontánne sme sa rozhodli stráviť Silvestra v St. Petrus Vini – už dlhšie som toto miesto registrovala na sociálnych sieťach a práve preto, že sme zo severu, nám prišlo byť zaujímavé urobiť si výlet na dolniaky 🙂 Navyše sme celkom vínovo založená rodina a St. Petrus Vini mal v rámci Silvestra zaradenú ochutnávku vín v ich pivnici – takže bolo rozhodnuté 😀

st petrus vini
Už v prvý večer ma potešili tým, že mi bez problémov pripravili dvojchodovú vegetariánsku večeru, no a navyše bola výborná 🙂 Čašník, ktorý nás obsluhoval, bol síce mladučký, ale vedomosti o tom, čo ponúkal, mal ako skúsený someliér. Vedel poradiť, bol veľmi všímavý, úctivý a naozaj profesionálny. Okrem toho sa mi páčilo, že jeho kolegyne v príjemnej nervozite chystali všetko na Silvester – a neustále sa seba navzájom pýtali, čo ešte by mohli urobiť. Ako hovorí Zdeněk Pohlreich, reštauratér by mal byť vždy nervózny, keď má u seba hosťa. Presne táto pozitívna nervozita tu vládla 🙂

Aby tento článok nemal tisíc slov, prejdem rovno na Silvestrovský večer 🙂 Mali sme pocit, že sme dostali asi tak trojnásobok toho, čo sme si zaplatili. Začalo to prípitkom orechovicou alebo vínovicou, pokračovalo predjedlom (opäť nezabudli a dostala som automaticky vegetariánsku verziu, aj keď hostí bolo asi sto 🙂 ) a fľašou ich domáceho vína. Po prípitku sme boli pozvaní na tanečné vystúpenie no a potom už k bufetovým stolom – myslela som si, že to bude najlepšia časť večera, ale stále sa prekonávali 😀 Supermilí kuchári prichystali pečené jelenie stehno (vraj perfektné), divinový guláš, minirezníky, kura, grilovanú zeleninu, milión šalátov, dezerty, omáčky, všetko! <3 Za mňa bola top zemiaková kaša s pečeným cesnakom, musím to niekedy vyskúšať aj doma, lebo tá chuť…!
Celý čas sa o nás čašníci starali ako v bavlnke, ani na chvíľu som si nepovedala, že mi niečo chýba. Osobne sa mi páčilo, že keď vám odnášali tanier, nepovedali len tradičné zdvorilostné frázy, ale navyše hovorili “Nazdravie,” akoby ste boli doma 🙂 Viem, som trochu precitlivelá čo sa týka takýchto blbostí, ale mne to skrátka tvorí celý dojem a oddeľuje veľmi dobré od úžasného.

O jedenástej bola naplánovaná ochutnávka vín v ich pivnici – celý čas som nechápala, ako tam chcú všetkých ľudí vtrepať a nieto ešte aby sa každému ušla ochutnávka. No, bála som sa zbytočne 😀 Nasúkali sme sa dnu asi za 5 minút, pán domáci nám dal krátky pokec k histórii budovy, dostali sme pohárik a každému sa ušlo zo všetkých vín aj viackrát, lebo – opäť – čašníci boli skvelí. Každého opakovane obchádzali s fľaškou a smelo nalievali duple, lebo “Treba to minúť!” 😀 Nachystaná bola čistá voda, syry. No a potom už bola polnoc – čo znamenalo okrem ohňostroja aj opäť plné bufetové stoly. Šošovicová polievka, pečené zemiaky s kapustou, domáce jaternice a klobásky. Akožeee! 🙂
Potom sme sa tak tradične bavili s DJom, ľudovou kapelou, tombolou,… a hovorili sme si, aké to bolo super. A zrazu doniesli obrovskú tortu 😀 Lebo však čo keby nám vyhladlo. To sme už fakt nezvládli, ale torta vyzerala byť mäkkučká a jemná. Asi toľko k Silvestru, cítili sme sa ako doma, teda nie, ako u babky, keď jej len trochu naznačíte, že by ste mohli byť hladní a ona vám na stôl podonáša celú špajzu.

st petrus vini
st petrus vini
Druhý deň bol už len čerešnička na torte – nesmelo sme sa na recepcii spýtali, či na obed varia a keďže išiel akurát okolo kuchár, hneď sa ponúkol, že nám rád urobí aj neskoré raňajky, “Hemendexík, praženičku…” 😀 Nakoniec nám ochotne dopiekli zvyšné jaternice zo Silvestra, aj keď nič také v menu nebolo (a máme tak radi vetu “To nemám ako nablokovať.”) – a bola ich plná misa!
Opäť raz zlatá čašníčka nás napriek trojhodinovému spánku obsluhovala s úsmevom a ochotou splniť nám čokoľvek si vymyslíme 🙂 A čo na záver? Recepčná, ktorá okrem milión poďakovaní navrhne, že nám zabalí zvyšnú tortu zo včerajška ako výslužku. No, kedy sa vám to naposledy stalo? 🙂

st petrus vini
(ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, ale riešili sme všetko len mobilom 😉 )

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*